Tieto sovietske vozidlá slúžili ako mobilná atómová elektráreň.

V 50. rokoch minulého storočia začalo ľudstvo spoznávať jadrovú energia, ktorá bola síce využívaná na vojenské účely, ale aj na výrobu energie. Bolo veľa nápadov ako poháňať vozidlá, liatadlá a tanky na atómový pohon. Pár pokusov bolo, no ani jeden sa nedostal do výroby.

V roku 1957 Ministerstvo stredného inžinierstva vydalo rozkaz petrohradskej továrni Kirnov aby vyrobili mobilnú atómovú elektráreň. Práve takú elektráreň bolo potrebné mať v odľahlých miestach Ruska. V továrni Kirnov zobrali pásové vozidlo TES-3 a na korbu umiestnili vodou chladený reaktor. Steny na korbe mali biologickú ochranu  a celý stroj vážil 310 ton. V roku 1961 bol stroj prepravný do Obninska kde prebiehali konečne úpravy. Vo finálnej úprave reaktor produkoval 1,5 MW energie a tepelný výkon dosahoval až 8,8 MW. Chladiaca kvapalina pretekala pod prúdom 1 000m3/h pod tlakom 130 atmosfér. Vo vnútri reaktoru bolo 74 palivových článkov uránu a táto zásoba stačila na 250 dní výroby elektriny. V roku 1965 bola táto mobilná elektráreň vyradená z prevádzky a bola presunutá na Kamčatku.

Neskôr v roku 1977 prišiel nápad znovu obnoviť tento projekt s rozdielom, že reaktor bude namontovaný na náves. Konštruktéri zobrali teda ťahač MAZ 537G s návesom. Na náves osadili reaktor Pamir-630, avšak vyskitol sa jeden problém. Na náves sa zmestil len jeden reaktor a preto museli vždy jazdiť dve súpravy. Tieto dve súpravy produkovali spoločný elektrický výkon 630 kW. Dva páry elektrární boli postavené v polke 80. rokov, ale do služby sa nedostali.