Mazda CX-60 PHEV test: Po modernizácii konečne dáva zmysel aj bez nabíjania?
18. novembra 2026Mazdu CX-60 poznáme v redakcii veľmi dobre a netajím sa tým, že patrí medzi moje najobľúbenejšie SUV. Doteraz som však pri výbere motora prakticky vždy ukazoval na 3,3-litrový radový šesťvalcový diesel. Plug-in hybrid bol síce výkonnejší, no pri jazde bez pravidelného nabíjania mi jeho spotreba nedávala dostatočný dôvod vzdať sa charakteru a efektivity veľkého diesla. Modernizovaná CX-60 však môj pohľad prvýkrát výraznejšie zmenila. Nie preto, že by sa PHEV zrazu stal lepším motorom pre každého. Ale preto, že ako celok dnes funguje podstatne presvedčivejšie.
Mazda išla pri CX-60 od začiatku vlastnou cestou. Namiesto menších priečne uložených motorov vytvorila platformu s pozdĺžne uloženým pohonom, proporciami typickými skôr pre prémiové SUV a technikou, ktorá sa vedome vyhýba niektorým dnes bežným riešeniam. PHEV preto nekombinuje malý prepĺňaný motor s elektromotorom, ale atmosférický 2,5-litrový štvorvalec Skyactiv-G s výkonom 141 kW, elektromotor s výkonom 129 kW a 17,8 kWh lítiovo-iónovú batériu. Celý systém poskytuje 241 kW, teda 327 koní, a 500 Nm.
Na papieri je to zároveň najvýkonnejšia motorizácia CX-60. Dôležitejšie však je, ako Mazda tieto jednotlivé komponenty spojila a čo sa po modernizácii zmenilo v správaní celého auta.

PHEV, ktorý nepoužíva klasický automat s hydrodynamickým meničom
Technicky je pohon CX-60 zaujímavejší, než napovedá jednoduché označenie plug-in hybrid. Mazda používa vlastnú osemstupňovú automatickú prevodovku bez klasického hydrodynamického meniča. Planétové súkolia a lamelové spojky zostávajú, ale úlohu vstupného meniča preberá viaclamelová mokrá spojka. Elektromotor je pritom integrovaný priamo do prevodovky a pôsobí na jej vstupný hriadeľ. Výsledkom má byť priamejší prenos krútiaceho momentu a menšie straty než pri klasickom meniči.
Takéto riešenie však prináša aj technickú výzvu. Hydrodynamický menič prirodzene filtruje rázy pri rozjazde a pri pripájaní spaľovacieho motora. Keď ho nahradíte spojkou, musí túto jemnosť vytvoriť mechanika spojky a softvér. Prvé CX-60 PHEV preto vedeli pri niektorých prechodoch medzi elektrickým a spaľovacím pohonom pôsobiť menej uhladene, než človek od prémiovo orientovaného SUV očakával.
Modernizovaný automobil na mňa už pôsobil presvedčivejšie. Samotný hardvér pohonu zostáva v princípe rovnaký, takže by bolo nesprávne tvrdiť, že Mazda postavila nový plug-in hybrid. Auto však ako celok pôsobí vyzretejšie a lepšie zladené. Pri bežnej jazde ide pekne odspodu, elektromotor okamžite vypĺňa reakciu spaľovacieho motora a 500 Nm je pri predbiehaní alebo výjazde zo zákruty viac než dostatok.
Zaujímavé pritom je, že tentoraz ma najviac neprekvapil výkon, ale spotreba.
Nenabíjal som ho. A práve preto boli výsledky zaujímavé
Plug-in hybrid sa má v ideálnom prípade nabíjať. Ja však bývam v byte a počas testu som auto pravidelne nenabíjal. V podstate som teda CX-60 PHEV používal ako ťažký full hybrid, čo je z hľadiska jeho koncepcie nevýhodný scenár. A práve preto ma výsledok prekvapil.
V meste som sa pohyboval približne na úrovni 6,5 až 7 l/100 km. Pri svižnej jazde po okreskách, kde som auto rozhodne nešetril a využíval aj jeho podvozok, som skončil okolo 7,8 l/100 km. Podobné čísla, približne sedem až osem litrov, sa dali držať aj na diaľnici pri normálnom tempe. Až pri skutočne rýchlej, športovej jazde sa spotreba približovala k desiatim litrom, no ani vtedy mi výrazne neprekročila približne 10,5 l/100 km.
To samozrejme nie je argument, prečo si kúpiť PHEV a nikdy ho nenabíjať. Ak máte doma wallbox alebo pravidelne nabíjate v práci, využijete jeho koncepciu omnoho lepšie. Oficiálne má 17,8 kWh batériu a podľa aktuálnej slovenskej špecifikácie dokáže na elektrinu približne 63 až 64 kilometrov.
Pre mňa je však podstatné niečo iné: aj keď majiteľ elektrickú energiu práve nemá k dispozícii, auto sa už nespráva ako benzínové SUV, ktoré so sebou iba zbytočne vozí stovky kilogramov hybridnej techniky. Pri mojom používaní sa spotreba držala na hodnotách, ktoré považujem vzhľadom na výkon, pohon všetkých kolies a viac než dvojtonovú hmotnosť za úplne prijateľné.
Napriek tomu by som na pravidelné dlhé trasy stále vybral 3,3-litrový šesťvalcový diesel. Oficiálne sa jeho spotreba pohybuje približne okolo piatich litrov a práve pri diaľničných kilometroch využije veľký diesel svoju termodynamickú účinnosť najlepšie. Ak však ráno odveziete deti do škôlky, popoludní absolvujete desať kilometrov po meste a motor väčšinu života trávi studený, logika sa obracia. Veľký diesel potrebuje čas na zahriatie a krátke trasy nie sú ideálne ani pre jeho DPF, emisný systém či samotnú prevádzkovú teplotu. Práve tam začína PHEV dávať omnoho väčší zmysel.

Najväčšia zmena po modernizácii je pod autom
Mazda pri modelovom roku 2025 nemenila iba dekorácie alebo výbavu. Zasiahla presne miesto, ktoré bolo pri prvých CX-60 najčastejším predmetom diskusií – podvozok. Vpredu zostáva dvojité lichobežníkové zavesenie, vzadu multilink, ale Mazda upravila geometriu prednej nápravy, použila tuhšie tlmiče vpredu a vzadu naopak mäkšie pružiny, upravené tlmiče a väčší pracovný zdvih. Súčasne prekalibrovala elektrický posilňovač riadenia, stabilizačný systém DSC, systém KPC aj pohon všetkých kolies i-Activ AWD.
To je presne typ úpravy, pri ktorej nestačí povedať „nové tlmiče = viac komfortu“. Mäkkšia zadná pružina umožní kolesu lepšie kopírovať nerovnosť a znižuje množstvo vertikálneho zrýchlenia, ktoré sa prenesie do karosérie. Ak by však Mazda iba zmäkčila pružiny, zadok by sa pri rýchlych zmenách zaťaženia začal viac pohybovať. Preto k tomu pridala tuhšie riadené tlmenie. Pružina teda ľahšie pustí koleso cez nerovnosť, zatiaľ čo tlmič kontroluje rýchlosť pohybu karosérie.
Na ceste to znamená, že modernizovaná CX-60 pôsobí prirodzenejšie. Stále to nie je mäkké americké SUV, ktoré sa po každom pohybe volantu niekoľkokrát rozkýva. Mazda si zachovala pevnejšie vedenie karosérie a komunikáciu s vodičom, ale ostré pohyby zadnej nápravy už neovládajú charakter auta tak ako predtým.
A práve komunikácia je jedna z vecí, pre ktoré mám CX-60 rád.
Bezpečné auto nemusí byť sterilné
Pri práci inštruktora v Centre bezpečnej jazdy na Slovakia Ringu mám pri autách trochu iné priority než iba to, koľko majú koní alebo za koľko zvládnu stovku. Zaujíma ma, ako skoro vodič dostane informáciu, že sa blíži k hranici priľnavosti, ako čitateľne sa prenáša hmotnosť medzi nápravami a čo urobí stabilizačný systém vo chvíli, keď vodič hranicu prekročí.
CX-60 je v tomto veľmi dobrá.
Pri svižnej jazde cítiť, čo sa deje pod pneumatikami. Predná náprava neposiela informácie iba cez samotný uhol volantu, ale aj cez zmenu síl v riadení a pohyb karosérie. Ak sa auto začína približovať k nedotáčavosti alebo sa pri práci s plynom odľahčí zadná náprava, vodič dostáva dostatok signálov na to, aby mohol reagovať ešte pred zásahom elektroniky.
A keď už k šmyku dôjde, stabilizačný systém podľa mňa pracuje veľmi dobre. CX-60 dokáže v rámci fyzikálnych limitov potlačiť vznikajúcu pretáčavosť, pomáha pri nedotáčavosti a pritom nepôsobí tak, že vodičovi pri prvom náznaku dynamickej jazdy jednoducho vypne výkon.
Pri správnej práci s plynom dokáže PHEV na výjazde zo zákruty dokonca dovoliť mierny pohyb zadnej nápravy, kým DSC situáciu následne stabilizuje. To je dôležitý rozdiel napríklad oproti niektorým vysokovýkonným elektromobilom, pri ktorých elektronika veľmi skoro rozhodne, že vodič už do ďalšieho priebehu nemá čo hovoriť.
Technicky tomu pomáha aj koncepcia i-Activ AWD. CX-60 stojí na platforme orientovanej primárne na zadnú nápravu a predné kolesá dostávajú krútiaci moment podľa potreby cez elektronicky riadenú viaclamelovú spojku. Mazda teda nevychádzala z predokolky, ku ktorej by dodatočne pripojila zadnú nápravu.
K tomu pridáva Kinematic Posture Control. KPC pri vyššom priečnom zrýchlení jemne pribrzdí vnútorné zadné koleso. Geometria zadnej nápravy následne vytvorí silu, ktorá mierne stiahne karosériu nadol a obmedzí náklon bez potreby pridávať ďalší aktívny mechanizmus alebo hmotnosť. Nie je to elektronický trik, ktorý by mal auto umelo otáčať; je to skôr spôsob, ako stabilizovať polohu karosérie a urobiť jej reakcie lineárnejšie.

Pneumatika môže zmeniť auto viac než ďalších desať koní
Pri tomto teste som sa zámerne venoval aj tlaku v pneumatikách. Testované auto bolo úplne nové a jazdilo na sériových Toyo 235/50 R20. Skúsil som viac rôznych tlakov a rozdiel v správaní auta bol veľmi dobre cítiť.
Pri približne 2,2 baru už bola pneumatika v mojich konkrétnych podmienkach príliš mäkká. Reakcie na volant boli pomalšie a bočnica pri bočnom zaťažení viac pracovala. Hodnoty okolo 2,5 až 2,6 baru fungovali podstatne lepšie. Pri troch baroch už bolo naopak cítiť, že pneumatika je prehustená – kontaktná plocha a poddajnosť sa zmenili natoľko, že auto pôsobilo menej prirodzene.
Pri ľahko obsadenom aute mi najlepšie fungovalo približne 2,4 baru vpredu aj vzadu. Vtedy bolo auto čitateľné a veľmi dobre spolupracovalo aj s DSC.
To však nie je univerzálne odporúčanie „nahustite CX-60 na 2,4 baru“. Správny tlak závisí od zaťaženia, teploty, konkrétnej pneumatiky a predpísaných hodnôt výrobcu. Je to skôr praktická ukážka toho, ako zásadne dokáže pneumatika ovplyvniť elektroniku auta. Stabilizačný systém totiž nevie vytvoriť priľnavosť. Dokáže iba pracovať s tým, čo mu pneumatiky poskytnú.
Ak zmeníte deformáciu bočnice a priebeh bočnej sily pneumatiky, zmeníte aj okamih, v ktorom senzory zaznamenajú rozdiel medzi požadovaným a skutočným pohybom vozidla. Preto môže rovnaké ESC na rovnakom aute pri rozdielnom tlaku pôsobiť citeľne odlišne.
A toto je zároveň dôvod, prečo hodnotiť podvozok bez pohľadu na pneumatiky často nedáva veľký zmysel.
Interiér konečne pôsobí tak prémiovo, ako chce Mazda
CX-60 od začiatku mierila vyššie než bežné mainstreamové SUV a testovaná konfigurácia tomu konečne zodpovedala aj pocitovo. Kombinácia brúsenej kože, perforovaného materiálu, dreva a dvojfarebného volantu vyzerá veľmi dobre a ešte dôležitejšie je, že jednotlivé materiály sú príjemné aj na dotyk. Páči sa mi tiež mechanická haptika páčok a ovládačov – presne takéto detaily rozhodujú, či kabína iba vyzerá draho na fotografii, alebo pôsobí hodnotne aj po niekoľkých hodinách používania.
Pri mojich 176 cm mi veľmi dobre sedí aj základná ergonómia. Viem si nastaviť sedadlo a volant tak, aby som mal ruky v správnej polohe, klimatizácia má normálne fyzické ovládanie a infotainment nemusím pri každej základnej operácii triafať prstom počas jazdy. Centrálny ovládač je v dosahu ruky a celé pracovisko vodiča pôsobí skôr ako kokpit než ako obývačka s tabletom nalepeným na palubnej doske.
Práve z pohľadu bezpečnosti túto filozofiu oceňujem. Dobrá ergonómia nie je iba otázkou komfortu. Ak pri nastavovaní teploty nemusím päť sekúnd sledovať displej, znamená to päť sekúnd, počas ktorých môžem sledovať cestu.
Výhradu mám k sedadlám. Sú pomerne úzke a človek s robustnejšou postavou môže bočné vedenie vnímať úplne inak než ja. Tu jednoducho platí, že pred kúpou si treba do auta sadnúť a nespoliehať sa na katalóg.
Ani priestorovo CX-60 nie je absolútnym rekordérom triedy. To však podľa mňa nikdy nebola jej hlavná úloha. Kupujete ju skôr pre kombináciu pozdĺžnej architektúry, jazdných vlastností, interiéru a techniky než pre maximalizáciu každého litra vnútorného priestoru.
Diesel alebo PHEV? Odpoveď už nie je taká jednoduchá
Pred niekoľkými rokmi by bola moja odpoveď veľmi rýchla: 3,3-litrový šesťvalcový diesel.
Aj dnes ho považujem za skvelú voľbu pre vodiča, ktorý pravidelne jazdí dlhé trasy. Má kultúru veľkého motora, nízku spotrebu a pri diaľničnom používaní dáva zmysel presne tam, kde diesel historicky vždy dával zmysel.
Lenže spôsob používania auta môže úplne obrátiť výsledok.
Ak bývate v meste, denne absolvujete krátke trasy, vozíte deti do školy alebo škôlky a máte možnosť PHEV pravidelne nabíjať, plug-in hybrid je logickejší. Spaľovací motor nemusíte pri každom päťkilometrovom presune studený zohrievať, veľkú časť mesta vybavíte elektricky a keď príde dlhšia cesta, stále máte benzínový motor a plnohodnotný pohon všetkých kolies.
A dokonca aj v mojom menej ideálnom scenári bez pravidelného nabíjania sa spotreba ukázala podstatne rozumnejšia, než som pri CX-60 PHEV čakal.
Preto je môj záver po tomto teste trochu iný než kedysi.
Šesťvalec zostáva motorom, ktorý by som si do CX-60 vybral ja na veľké kilometrové nájazdy. Modernizovaný PHEV však už nepovažujem za kompromis, ktorý treba tolerovať kvôli elektrickému dojazdu. Pre správneho zákazníka môže byť dokonca racionálnejšou voľbou.
A to je možno najväčšia zmena, ktorú faceliftovaná – presnejšie modernizovaná – Mazda CX-60 priniesla. Nie je to revolúcia v tabuľke technických údajov. Motor zostal rovnaký, batéria zostala rovnaká a výkon zostal rovnaký.
Mazda namiesto naháňania ďalších koní opravovala spôsob, akým jednotlivé časti auta spolupracujú. A práve vďaka tomu dnes CX-60 PHEV pôsobí ako oveľa dospelejšie auto.




