Test: Opel Insignia Grand Sport 2,0 CDTI

Auto na test zapožičala spoločnosť MaH s.r.o., autorizovaný predajca a servis vozidiel Opel.

Prvú generáciu Insignie sme spoznali v roku 2008. Od vtedy prešla už dosť dlhá doba a Opel neprinášal žiadnu modernizáciu svojej vlakovej lode. Teda ak odmyslíme facelift v roku 2013. No tento rok sme sa dočkali konečne druhej generácie.

Insignia je úplne nové auto. Nie len, že je väčšia a má nové motory. Ale aj dizajn exteriéru a interiéru je na novej úrovni. Už na prvý pohľad GrandSport pripomína so svojou zvažujúcou sa strechou viac kategóriu sedan-kúpe ako liftback. Na športovom vzhľade pridáva masívna predná maska s logom Opel uprostred a výrazne úzke svetlomety. Tie majú LED denné svietenie v tvare obráteného bumerangu. Na zadnej strane zaujme nový dizajn svetiel z LED trubíc a s malým chrómovým pásikom, ktorý skôr vyzerá ako LED pásik.

Interiér ide po vzore menších modelov. No oproti predchodcovi je uhladenejší. Zmizlo množstvo tlačidiel a na mňa pôsobí interiér príjemnejšie.

V novinke je posed za volantom nižší, sportovejší. Aj napriek tomu je z auta dobrý výhľad, dokonca ani zvažujúca strecha nebráni výhľadu cez spätné zrkadlá. Volant padne dobre do ruky a už v základnej výbave je potiahnutý kožou. Tlačidlá asistenčných systémov sú po ruke pred prevodovou pákou. Taktiež je super, že ovládanie klimatizácie je pomocou tlačidiel a nepresunulo sa všetko do displeja. Ovládanie je intuitívne a po pár minútach som si pekne zvykol na ovládanie. Priplatkový displej zaujme svojím prehľadným menu, je celkom rýchle, ale grafika nieje na najvyššej úrovni.

Niekto by si možno myslel, že vďaka zvažujúcej streche bude málo miesta nad hlavou. Lenže sedadlá sú hlboké a miesta nad hlavou je dosť. Nie som zasa taký vysoký. Mám 176 cm a keď som si sadol za seba, mal som plno miesta aj nad hlavou, ale aj plno miesta na nohy.

Objem batožinového priestoru je 480 litrov. Nieje to veľa, konkurencia ponúkne viac. Ale batožinový priestor je dobre využiteľný, zmestí sa doňho veľa. Pod plátom je rezerva s dojazdovou pneumatikou a ostatnou povinnou výbavou. Po sklopení sedadiel sa zväčší objem kufra na 1 450 litrov. Podlaha je skoro rovná akurát pri operadlách je menší schod. Jediné čo fakt zamrzí, je otváranie veka batožinového priestoru. Otvára sa pomocou stlačenia loga. Vtedy veko jemne odskočí a môžem otvoriť kufor. Na toto si bude treba zvyknúť, ale aj v zime budú pri otváraní ruky trochu špinavé.

Pod kapotu testovaného auta je dieselový „dvojliter“, presnejšie 2,0 CDTI s výkonom 125 kW (170k) a krútiacim momentom 400Nm. Poháňaná je predná náprava cez 6-stupňovu manuálnu prevodovkou. Motor je dobre odhlučnený, do interiéru sa neprenášajú nežiaduce vibrácie, avšak zvukovým prejavom je jasné, že spaľuje naftu. Motor je príjemným spoločníkom aj pri bežnej jazde mestom a taktiež aj na dlhé trasy po diaľnici. Pri diaľničnom tempe (130-160 km/h), motor už nieje vôbec počuť, ale vtedy sa do interiéru prenáša trochu vyšší valivý hluk s pneumatík. Prevodovka má dlhšie dráhy než napríklad Passat, no mne to takto vyhovuje.

Riadenie na Insignii je presné, a reaguje ihneď na môj povel. Posilňovač pri nieje zbytočne preposilovaný a pri parkovaní zasa točím volantom s úplnou ľahkosťou.

Na aute bol štandardný podvozok, bez príplatkového adaptívneho podvozku FlexRide. Ten je nastavený mäkšie čo je na naše cesty plus. Prejazdy nerovnosťami nijako neotravujú v interiéri a nieje počuť ani žiadne nežiaduce zvuky. Každý prejazd nerovnosťou sprevádza jemný tlmený zvuk. Pri rýchlejšej jazde podvozok podrží, avšak šofér nebude všade prvý. Ak má rád niekto športovú jazdu, radšej by som siahol po adaptívnom podvozku.

Pre viac informácií môžeš kontaktovať nasledujúcu mailovú adresu predaj@mahpetrzalka.sk